Čekejte prosím...

Recenzia: The Bureau: XCOM Declassified

O hře

  • Vývojář: 2K Marin
  • Vydavatel: 2K Games
  • Žánr: taktická akcia | TPS
  • Datum vydání: 23.08.2013
  • Platforma: PC | PlayStation 3 | Xbox 360

Maroš Goč

avatar

Dlouholetý herní redaktor, příležitostný hudební skladatel a milovník RPG.

Email: goc@battleforce.cz

Facebook

Sociální sítě

Ešte predtým, než sa vrhneme do samotného recenzovania, je treba upozorniť, že vývoj The Bureau: XCOM Declassified má za sebou skutočne bohatú a zaujímavú históriu. O tejto hre sa začalo hovoriť už v priebehu roka 2006, kedy pôvodní vývojári z Irrational Games začali hľadať vhodných ľudí na vývoj bližšie nešpecifikovanej hry z X-COM univerza. O rok na to vyšli "prvé správy":http://www.benshore.com/Image_XComRebelGirl.htm približujúce komixovo ladený štýl grafiky. Vtedy sa zdalo, že sa hra skutočne bez problémov vyvíja, čo bol pravdepodobne len mylný pocit, pretože ďalšie informácie vyšli na svetlo sveta až o ďalšie 3 roky neskôr na udalosti E3 2010. V tom čase sa hra volala jednoducho XCOM a žánrovo to bola FPS, neskôr upresnená na survival horor po vzoru Silent Hill so zachovanými prvkami série ako squad-based taktickými súbojmi a manažmentom základne.

Polovica roku 2012 upresnila žáner na strieľačku z pohľadu prvej osoby s dôrazom na taktickú stránku, dvomi pridruženými členmi tímu, levelovaním postáv atď. Hra sa už teda takmer presne vykresala na výsledný dnes recenzovaný produkt, čo sa definitívne ustálilo na konci minulého roka zmenením perspektívy z FPS na pohľad tretej osoby. Začiatok tohto roka priniesol už len kozmetické zmeny názvu zo skromného XCOM na honosnejšie The Bureau: XCOM Declassified. Podobné serepetičky s dlhými a zložitým vývojom už doteraz potopili nejednu hru ako strašidelné kúsky Duke Nukem Forever, či Aliens: Colonial Marines, no o The Bureau to rozhodne neplatí. Aj keď je hra koniec koncov zlepencom mnohých filmov, hier a originálnosť by ste tu hľadali vážne márne, drží prekvapivo pokope, je veľmi zábavná a hrateľnostne príťažlivá. Občas jej síce zaškrípajú pánty, no nity ich držiace nikdy nepovolia.

Píše sa rok 28. október 1962 a slávny Sputnik valiaci si to zemskou atmosférou oznamuje začiatok kozmickej éry. O niečo nižšie na povrchu zemskom sa v neskorých nočných hodinách koná zasadnutie Výboru pre spravodajstvo USA, kde sa prvýkrát zoznámi s tajomným zvukom, ktorý vedci sledujú už niekoľko mesiacov. Keďže všade zúri Studená vojna, logicky sa pod vplyvom paranoje ozývajú tvrdenia o zašifrovanej komunikácii medzi špiónmi operujúcimi na území USA, špiónmi z druhej strany planéty zo Sovietského zväzu. Riaditeľ Faulke má ale na to iný názor. Ten tvrdí, že signál nepochádza zo Zeme, tudiž ho vysielajú mimozemšťania, o čom majú aj všeobecné prekvapenie veľmi jasný dôkaz. Práve kvôli tomu bol kontaktovaný William Carter, ktorého nachádzame v zadymenej izbe s nedopitou whiskey položenou na neďalekom stolíku. William stráži kufrík s neznámym, no o to dôležitejším obsahom, ktorý mal práve na tento pokyn priniesť na zasadnutie.

Jednoduché poslanie sa ale skomplikuje. V tej chvíli do jeho izby vstupuje neznáma oficiérka tvrdiaca, že je jeho doprovod, o čom Will nechce ani počuť. Vždy pracoval sám a nepotrebuje dozor počas jednoduchej úlohy doručenia zásielky z bodu A do bodu B. Niečo tu začína smrdieť, navyše potom čo sa tá žena pokúsila chytiť kufrík do vlastných rúk. William ju náležite upozorňuje, no tá vyťahuje zbraň a ..a tu sa zastavím. Príbeh The Bureau pojednáva o začiatkoch X-COMu a popisuje ako sa vlastne neľútostní mimozemšťania dostali na Zem s cieľom kolonizácie. A popisuje to vážne názorne. Nechcem vás ale oberať o rôzne momenty prekvapenia typu "Panebože, čo sa tu deje, prečo to robia, alebo čo to má znamenať", a hlavne detailným rozoberaním začiatku príbehu, ktorý sa postupom hrou skvele rozbieha, byť v niektorých momentoch prináša až obludne nelogické situácie, pripravovať o pocit vzrušenia pri odhalení kto, čo, kedy a prečo.

Prezradím, že William Carter je hlavným hrdinom, ktorý úvodné deje akútnej pohotovosti pri prvotnom útoku mimozemských síl na Zem prežije a dostáva sa na podnet už spomenutého Myrona Faulkea do organizácie The Bureau of Strategic Emergency Command, čo po našom znamená zhruba Úrad strategického plánovania v čase všeobecnej pohotovosti. Tie "úvodné deje" veľmi pekne zobrazujú chaos a bleskový útok, ktorý postihol náš svet, no o tom hovoriť nechcem, to si treba proste vychutnať. Úvod slúži ako tutoriál pre ovládanie postavy, strieľanie, cover systém a podobné známe veci z iných cover and shoot third-person strieľačiek. Prvýkrát si tu vyskúšate aj dôležitý Battle Focus, ktorý umožňuje rozdávať pokyny vašim postavám ako rôzne typy útoku, či podobne, no o tom si povieme neskôr. Teraz sa vráťme do Bureau. Na tomto mieste sa v prvých momentoch zoznamujete so všetkými dôležitými postavami, a prichádzate na gro celej hrateľnosti spočívajúcej v plánovaní strategických krokov, prekecávaní miestneho obyvateľstva, najímania agentov a podobne.

Po celom úrade sa môžete voľne pohybovať, pričom s rozvojom príbehu sa vám otvárajú aj ďalšie zákutia a miestnosti, kde sa dá vojsť. Potulkami po chodbách môžete naraziť na rôzne správy popisujúce momentálny stav nálad medzi pracovníkmi, stav okolia, či rôzne iné problémy. Jedna zo správ povaľujúca sa na ešte neodprataných bedniach napríklad pojednávala o tom, že nie je vhodné nechávať debny so zbraňami tak blízko výťahových dverí, pretože tam niekoľkí pracovníci takmer došli k úrazu. Keďže sa jedná o 60. roky, nečakajte žiadne maily, či tablety, každá z poznámok je napísaná pekne na linajkovom zdrape papiera. To isté platí aj zvukových záznamoch. Postupom príbehu sa objavujú stále nové a nové, čiže už len kvôli tomu nie je vôbec na škodu občasná nepovinná prechádzka po Úrade. Celý komplex je akási oddychová zóna, zóna bezpečia kam sa budete vracať z ťažkých misií. Budete mať k dispozícii taktiež aj svoju vlastnú kanceláriu, kde si môžete napríklad prečítať svoj životopis, či naladiť rádio.

Celá táto oblasť žije svojim vlastným životom, ktorý je vykreslený vážne autenticky a vzrušujúco. V riadiacom centri je veľká mapa USA, pod ktorou sú desiatky vedcov zahĺbených v pološere do monitorov primitívnych pécečiek. Niektorí sa medzi sebou živelne radia, iní sa zase chytajú od frustrácie za hlavu. Vojaci vo vojenskom krídle plánujú na mape položenej na stole stratégie, iní cvičia na strelnici, či zotavujú sa v nemocničnom krídle. Všade nájdete nedofajčené cigarety položené na popolníkoch, z ktorých jemne vychádza kúdoľ dechtového dymu. Spolu to so skvelým nasvietením celé vytvára pocit skutočnej dobovej atmosféry známej z rôznych mafiánskych filmov, či hier. Občas začujete v miestnom rozhlase krátke správy, pokyny, či novinky z Úradu. Dôležitou súčasťou celého komplexu je aj Oddelenie pre vedu a výskum, kde môžete testovať alebo sledovať testovanie rôznych vychytávok a neraz pri tom zažiť až komické situácie. Váš "domov" je teda veľmi útulný, a po každej misii sa budete tešiť až si tu konečne oddýchnete, znova si pokecáte a naberiete nových síl. Podobné pocity som nezažil už dávno, naposledy pred niekoľkými rokmi v Mass Effect pri návrate na svoju loď, resp. do svojej kapitánskej kajuty. Mimochodom, Mass Effect tu ešte budem spomínať. A to až nezdravo veľa krát.

Najdôležitejšími bodmi The Bureau sú miesta pre výber a najímanie agentov a samotná mapa USA. Najímanie vašich spolubojovníkov nie je nič zložité a zahŕňa to len niekoľko krokov. Vyberiete si jeden zo štyroch classov (Commando, Recon, Support a Engineer), následne mu priradíte pozadie ako napríklad Gunsmith, ktoré ovplyvní jeho úvodné štatistiky a voilà, agent je na svete. Agentovi môžete následne zmeniť meno, priezvisko, či farbu oblečenia. Najímanie agentov ale nie je nutnosť, na začiatku totižto dostanete niekoľkých dostupných, s ktorými, ak by ste chceli, môžete prejsť celú hru. Lenže to by bola vyložene hlúposť. Po prvé, v The Burau: XCOM Declassified sa hraje na permadeath, či po našom trvalú smrť. Ak vám počas bojov niekoho zabijú, ostáva navždy mŕtvym a už ho nikdy neoživíte (teda pokiaľ nedáte load checkopint a ťažké situácie nezažijete znova a znova). Smrť našťastie nenastáva okamžite, agent je "len" zostrelený a silno krváca. Tento stav trvá len niekoľko sekúnd, a tie máte vyhradené na to, aby ste vy sám, alebo určený agent k nemu pribehli a pomocou zázračného spreja ho postavili na nohy. Ak to nestihnete, agent vykrávaca, zomiera a navždy ho stratíte.

Udržiavať si postavy nažive je dôležité aj kvôli ranku (level sa v tejto hre nazýva rank), ktorý postavy dosahujú zabíjaním mimozemšťanov, či využívaním rôznych taktických kombinácií. Pretože nie je nič horšie ako zistiť, že v pokročilej fáze hry nemáte k dispozícii žiadnych vytrénovaných borcov ale len bažantov na ranku 1. V extrémnych prípadoch sa môže dokonca stať, že nebudete mať agentov žiadnych a hru proste nebudete môcť nikdy dokončiť, len dať znova New Game alebo naloadovať si dávny save z pred niekoľkých hodín. Je to síce kruté a neľútostné, no v dnešnej zjednodušenej dobe to padne ako ľadová sprcha v horúci letný deň. V neposlednom rade je to kvôli tzv. dispatched misiám, ktorých sa nezúčastňujete osobne, ale namiesto toho tam posielate svojich agentov, ktorých súčet rankov sa rovná alebo prevyšuje stanovanú komplexnosť misie. Napríklad ak má dispatched misia komplexnosť 10, môžete tam poslať napr. dvoch agentov na ranku 5, alebo troch s rankami 5,4,1 alebo 5,4,2 atď. Za tie misie dostávate rôzne odmeny v podobe vecí vylepšujúcich vaše schopnosti, alebo rovno nových agentov na pokročilých úrovniach.

Samotná mapa USA vždy ponúka na výber niekoľko z vedľajších operácií, už spomínaných dispatched misií, hlavnej misie, ktorou sa posunie príbeh a televíznych signálov, cez ktoré môžete čítať novinové správy z rôznych kútov krajiny. V tomto bode je hra nelineárna. Vedľajšie a dispatched misie môžete plniť v poradí, v akom chcete, no hlavnú máte na mape zobrazenú vždy len jednu. Mimochodom, ak už vyšlete na tie operácie, ktorých sa nemôžete sami zúčastniť nejakých agentov, vrátia sa vám, až po splnení vedľajšej alebo hlavnej. To znamená, že si musíte rozvážne naplánovať a odhadnúť, aké typy povolaní budete potrebovať v jednotlivých reálnych operáciách. S tým ostro súvisia aj vaše zvolené taktiky počas samotných bojov, ktoré rozhodne nie sú pre slabé nátury.

Týmto sa dostávame k tomu najdôležitejšiemu v hre a to súbojom. Hru síce rôzne zdroje a autori prezentujú ako taktickú strieľačku, no pravda je trocha inde. Teda inde ak si pod pojmom taktická strieľačka predstavujete niečo na spôsob Fallout Tactics, či Tom Clancy's Rainbow Six, kde je postup hrou pomalý a premýšľavý. The Bureau: XCOM Declassified je proste akčná adventúra z pohľadu tretej osoby s hlbšími a prepracovanejšími súbojmi ako obsahuje väčšina cover'n'shoot hier. Taktiky tu síce využívať určite môžete, no tu majú skôr podobu kombinovania rôznych schopností vášho tímu pre čo najúdernejšiu silu v čo najkratšom čase. Hra je totižto z väčšej časti práve cover'n'shoot strieľačka so zbesilým tempom, množstvom nepriateľov na mape a s vysokánskou frekvenciou množstva vystrelených projektilov rovnajúcou sa počtu kmitov krídiel kolibríka za 1 sekundu. Proste nadupaná akcia vyznačujúca sa viac než len bezduchým strieľaním. Týmto som pravdepodobne sklamal všetkých tých, ktorí čakali niečo strategickejšie ako skvelú XCOM: Enemy Unknown (BattleForce - 9/10), no ak máte radi strieľačky, nemáte určite čo riešiť. A v tejto hre je akčná časť spravená určite solídne, byť sa objavia sem tam problémy s trackingom vašich postáv, či samotnou AI. To sú ale bežné problémy každej hry, v ktorej rozdávate príkazy vašich postavám, spomeňte na sériu SWAT,či Hidden&Dangerous.

Každá z classov má svoj vlastný skill tree obsahujúce útočné ale aj podporné schopnosti. Zatiaľ čo vy ako Squad Leader máte možnosť dosiahnuť až rank 10, vaši spolubojovníci bohužiaľ maximálne len 5. Dôvod tohto nelogického obmedzenia mi nie je vôbec známy. Tu mohla hra dosiahnuť viac, pretože by sa súboje stali určite ešte zaujímavejšími, keby sa vaši agenti mohli priučiť ďalším trom, či štyrom schopnostiam naviac. Inak ten pojem "skill tree" je trocha mätúci. V podstate ide o lineárne získavanie jednej schopnosti za jeden rank, pričom len na niektorých môžete rozhodnúť medzi dvoma dostupnými. Samotné schopnosti vám nepripomenú nič iné ako Mass Effect. Pulzná vlna zrážajúca nepriateľov, zdvihnutie mimozemšťana do vzduchu, čím sa zníži jeho obranaschopnosť, trvácne elektromagnetické pole, či ovládnutie mysle nepriateľa v dôsledku čoho sa pridá na vašu stranu. Mnoho z toho všetkého ste už určite videli v spomínanej Shepardovej sérii, no ich spájanie v eplozívne reťazové reakcie pripomenú skôr sériu Dragon Age.

Rôzne taktiky boja samozrejme súvisia s povolaniami, aké majú vaši bojovníci. Práve podľa toho budete môcť vytvoriť za skupinkou nepriateľov elektromagnetické pole a následnou pulznou vlnou ho zraziť k zemi až do poľa, čo im ublíži omoho viac, ako keby ste to pole proste vytvorili medzi nich. Ťažkotonážne obrnené kolosy s pancierom môžete ochromiť pomocou určitej schopnosti a následne ho zbombardovať raketovým štítom. Taktiež patrí medzi efektívne spôsoby ničenia liftnutie nepriateľa do vzduchu a pod neho položiť mínu. V tomto prípade nielen že utŕži masívne zranenia počas "pobytu" vo vzduchu ale taktiež ho brutálne dorazí aj následný dopad na mínu. Spôsobov je samozrejme omnoho viac, no ich objavenie nechám len a len na vás. Mimochodom ešte jedna vec, viete, že taktické pohyby zadávate počas vyvolania schopnosti Battle Focus, no k tomu som vám nepovedal ešte jednu drobnosť. Drobnosť, ktorá ale veľmi zaváži. Po aktivovaní Battle Focusu sa čas úplne nezastaví ale boj prebieha stále, hoci úplne spomalené ale prebieha. Preto je treba konať rýchlo a rýchlo aj rozmýšľať, pretože aj dlhé vyberanie postavy na oživenie vášho padlého bojovníka môže znamenať jeho vykrvácanie a smrť. Na to netreba zabúdať.

Graficky je hra určite obstojná, no roky rôznych vývojov sa nad vizuál určite podpísali. Aj keď niektoré textúry a detaily prostredia by si zaslúžili upgrade, vytvorená tiaživá atmosféra je krásne hutná a pohlcujúca. K tomu má samozrejme čo povedať aj hudobné spracovanie, ktoré je v mnohých chvíľach len minimalistického charakteru (napr. počas bojov mnohokrát hrá len jedna linka contrabasu a nič viac), no inokedy vie krásne pridať na rýchlosti a monumentálnosti. Technická stránka nemá takmer žiadne zádrhele, až na občasné vypadávanie určitých zvukov počas prestrihových scén. Nie som si celkom istý, či je to chybou môjho PC alebo verzie, ktorú som dostal na zrecenzovanie. Keď už spomínam technické veci, hra obsahuje 7 kapitol čítajúcich dovedna 20 hodín čistého hracieho času a 4 rozličné konce meniace sa v závislosti podľa rozhodnutí v poslednej kapitole.

Roky čakania, zmien žánrov, názvov a štýlu sa nakoniec predsa len vyplatili. The Bureau: XCOM Declassfied je svetlým dôkazom toho, že aj neoriginálna hra môže byť výborná a zábavná. Hra má síce chyby v podobe miestami zlostnej AI vašich postáv, príbehovej a hrateľnostnej podobnosti so sériou Mass Effect, či nedotiahnutou linkou retrospektívnych spomienok Wiliiama Cartera, no ak sa na hru nebudete pozerať ako na sľubovanú taktickú strieľačku (to vám určite neodporúčam), ale ako na akčnú adventúru s rozšírenými možnosťami počas prestreliek, budete sa náramne baviť. Ak mám byť úprimný, celý čas som sa nevedel rozhodnúť medzi 7 a 8, pretože vždy to bolo ako na vážkach. Nedostatočne vysvetlený a citeľne narýchlo spravený koniec, ktorý moje túžby po poznaní vôbec neuspokojil, ale bohužiaľ priklonil misky váh na stranu nižšieho čísla. Každopádne sa jedná prekvapivo o skvelú akčnú strieľačku, u ktorej sa skvelo zabavíte.

Nakoniec len také zamyslenie sa nad tým, čo by som chcel, ak by mi v 2K Games ponúkli zostavenie obsahu opravného patchu. Môj patch by určite zlepšil, rozšíril a obohatil doterajšie vyznenie koncov, dostatočne vysvetlil Williamovu minulosť, pridal pokyn pre neútočenie, pokyn pre ostatie v kryte bez pohybu a zvýšil rank zvyšných classov na 10. To máličko by podľa mňa stačilo, aby hra mala na o jeden bod, bod a pol naviac. Nuž ako ale vraví Bolek v kulte Dedičství aneb Kurvahošigutntag - škoda no.

zdroj: Vlastný

Hodnocení redakce 7/10

Klady

  • zaujímavý príbeh a postavy
  • taktické súboje zaujmú
  • dobre skomponovaná hudba
  • hrateľnosť má hĺbku

Zápory

  • vykrádačka ostatných hier
  • AI spolubojovníkov občas škrípe
  • slabší záver

Komentáře