Assassin's Creed: Revelations - recenzia

3. 12. 2011, 12:54  |  Recenze  |  Novarezo

Vývojár/Vydavateľ: Ubisoft / Ubisoft (v CZ & SK Playman)

Dátum Vydania: 02.12.2011 (PC)

Platformy: PC, Xbox 360, PS3

Konečne sme sa dočkali štvrtého pokračovania série Assassin's Creed, tento krát z podtitulom Revelations. Bohužiaľ, sme sa opäť nedočkali plnohodnotného tretieho pokračovania hry, ale prívlastok datadisk mu tiež moc nesedí. Možno ste si už všimli, že tu niečo tak trošku smrdí. Osloví „rovnaké“ spracovanie hry hráčov aj po tretí raz? Poďme sa na to pozrieť …

Ak sa už popredu pýtate, mení sa na hre niečo iné okrem príbehu? Moja odpoveď musí byť záporná. Po pravde povedané, hra sa nedočkala žiadnych výrazných zmien, maximálne miesto zasadenia príbehu. Na engine sa nič nemení, ale pár drobných zmien na hre určite pocítite. Ako napríklad doladené ovládanie, ale ku všetkému sa dostaneme neskôr.

Príbeh začína pochopiteľne tam, kde skončil predošlý diel. Aj keď nie tak docela – čiže začal by som asi takto: starý Ezio Auditore ide do Konštantínopolu, kde ho stretáva vodca miestnych assassínov, no po epickom ukončení nastáva tak trošku kľudný začiatok, ale nepreháňajme. A teraz z toho síce tajomnejšieho, ale menej zaujímavého pohľadu – Desmondovho – ocitáte sa „uzamknutý“ na virtuálnom ostrove, a to všetko v Animuse. A spolu s vami aj bláznivý Skubjekt 16. Prečo bláznivý? Lebo … lebo! Už na prvý pohľad vyzerá trošku pomätený, ale nebojte sa, nie je to nič „až tak“ psycho. Tak, a keď sme sa už tak pekne v tom Animuse zasekli, prečo jednoducho nepokračovať a nezistiť pravdu a pokračovanie Eziovho života, ale aj z Desmodnovho.

Vrhnime sa na to.

Určite nikomu z vás nemusím pripomínať, že príbeh sa odohráva v Konštantínopole / Istambule, ten sa nachádza na hranici medzi Európu a Áziou, sú tu 2 druhy vojakov, ktorí sa medzi sebou neraz radi pobijú. Mesto vlastne dostalo len orientálny design a pár nezvyčajných typov farieb. No i tak má rozhodne čo ponúknuť. Ako aj v predošlom diele, aj tu staviate obchody, zapaľujete veže, teda tentokrát iba signálne ohne, a podobné činnosti. Pribudlo len pár vylepšení, ale nech každý hráč sám posúdi, či je to plus alebo mínus. Prehľadávanie mŕtvych tiel vojakov je skvelým spôsobom ako ušetriť, doporučujem! „Léky plné, kulky plné“ – takéto tabuľky tam len tak lietajú.

Jedným z mála vylepšení sú bomby. V predošlých dieloch im bola venovaná len minimálna pozornosť a takmer ste ich nepoužili. Ale teraz sa dostávajú na popredné miesto a to vďaka tomu, že ich môžete miešať. A to doslova. Prísady kupujete v obchodoch, alebo na čiernom trhu. Neskôr si z nich namiešate bomby podľa vlastnej chuti. Farba a zloženie vám prezradí, či bomba vojaka len omráči alebo ho zabije. Jedna z bômb dokonca dokáže vojakovi navodiť pocit že je smrteľne zranený a krváca. Okrem toho v hre nájdete všetko ako v predchádzajúcich dieloch, vrátane najímania assassínov a vysielania ich na rôzne misie. Do hry navyše autori zaradili aj „taktický“ tower defense, ktorý využijete pri obrane mesta.

Ďalšou novou zábavkou sú omračovacie šípky. Tie fungujú skutočne skvele. Ideálne tiché zabíjanie. Vojaka najskôr začne „metať“ a potom zomrie. Nikomu z jeho kolegov to nepríde zvláštne, vyzerá pri tom totiž ako keď Meliško ide z krčmy – asi je to obvyklé …

Hra má v názve slovo odhalenie a určite to nie je náhoda. Celý príbeh totiž odhaľuje osud a život ako Ezia, tak i jeho predchodcu Altaira a navyše aj hrdinu zo súčastnosti – Desmoda. Čo ma trošku zarmútilo je Eziov vzhľad. Vek s ňeho robí totiž viac bezmocného a empatyckého ako krvi-chtyvého assassína. Avšak, Ezio ešte stále nepatrí do starého železa. Taktiež ma zarazilo, že prvý krát keď hráte za Altaira, vojakov jednoducho sekáte ako žito. To mi prišlo trošku blbé, keďže v prvom diele to bolo podstatne ťažšie, autori vám proste chcú ukázať že Altair bol najlepší a bodka. Počas pobytu v Anmuse hľadáte fragmeny pomocou ktorých odomykáte jednotlivé časti Desmodnovho príbehu.Myslím že, hovoriť o príbehu Desmondovho života je „spoiler“.

V hre sa chvalabohu pozriete viac ako do jedného mesta a tým pádom sa obohacuje aj soundtrack, ktorý je naozaj skvelý a nie je mu čo vytknúť, snáď len to, že sa donekonečna opakuje, avšak vôbec mi to nevadilo (prekvapivo).

Verdikt:

Asi to vyzerá, že na sérií Assassin's Creed už nie je moc čo vylepšovať. A je to asi pravda, pretože to tentokrát autori moc nepredviedli. Ale aj cez to všetko je to veľmi kvalitný, príbehovo nabitý historický titul, ktorý oslní aj jednoznačne zaujímavou a kvalitne spracovanou grafikou. Toto všetko podfarbí skvelý soundtrack, ktorý robil sám Jesper Kyd. Lokácie sú minimálne veľmi zaujímavé, a keďže hra nesie v názve odhalenie, tak sa určite aj nejakého dočkáte.

Grafika: 8,5

Hratelnosť: 8,5

Hudba a zvuk: 10,0

Príbeh: 9,0

Celkové hodnotenie: 8,7/10

Dobré, ale po tretí raz už až tak neohromí …

Komentáře