Jurassic Park: The Game - recenzia

Vývojár/Vydava­teľ: Telltale Games / Telltale Games

Dátum vydania: 15.11.2011

Platformy: PC, Xbox 360, PlayStation 3

Táto hra je strašná. Je dokonca tak strašná, že poľahky prekonáva môj výraz, keď sa ráno zobudím a pozriem sa do zrkadla. Je tak hrôzostrašná, že herecký výkon Bena Afflecka vo filme Pearl Harbor oproti tomuto bledne závisťou. Je to neplánovaný horor, po ktorom vám film Nosferatu z roku 1921 bude pripadať ako detská rozprávka. Na túto recenziu som sa osobne veľmi tešil, lebo som vedel, že nebudem musieť vymýšľať všelijaké „básnické“ obrazy ako pri recenzii na The Elder Scrolls V: Skyrim, keďže si to Jurský park vôbec nezasluhuje. Načo aj plytvať slovami na tento „skvost. Pre túto hru by bolo najvhodnejšie, poriadne vymáčať v žumpe, opiecť v krematóriu a servírovať prasatám hovejúcim si v špine a blate, ktoré si radi pochutnajú na sračkách. Čím väčšia sračka to je, tým sú pre nich hody honosnejšie a vedzte, kebyže im dáte Jurský park na žranie, tak by sa cítili ešte lepšie ako pri večeri na Štedrý večer. Tak veľká sračka to je …

V prvom rade mi prepáčte za ten zbrklý úvod, ktorý nie je pre môj štýl písania veľmi typický, no na druhej strane načo čakať, keďže máme dočinenia s pravdepodobne najhoršou hrou tohto roka a nebojím sa povedať aj jedným z najhorších využití filmových licencií v hernom priemysle vôbec. Takéto zlé hry si podľa mňa nezasluhujú dlhokánske recenzie, ani podrobné analýzy, keďže jediné čo potrebujú je vlečka plná hnoja vysypaná priamo na ne. V dnešných dobách hier typu Heavy Rain, či Alan Wake si niekto dovoľuje vypustiť na svetlo sveta takúto hovadinu? Telltale Games sú blázni. Osobne mi nikdy žiadna z ich hier neprirástla k srdcu, no vždy som si povedal, že šlo ale aspoň o remeselne odvedenú prácu, čo sa nedá bohužiaľ povedať o tomto paskvile.

Verte mi, že mi to nie je dvakrát príjemné písať hanlivé, ba priam až škaredé slová do článku týkajúceho sa tematiky Jurského Parku. Prvý diel filmovej trilógie považujem za jeden z vrcholov dobrodružného žánru a jeho pokračovania za vydarené a určite nadpriemerné. Steven Spielberg vytvoril kult, z ktorého už herní vývojári veľakrát ťažili, raz lepšie, inokedy zasa horšie. Nebojím sa ale povedať, že tento raz najhoršie …Tak stupídnu hrateľnosť, pozostávajúcu prakticky len z klikania na rozhovory postáv a ťukaním správnych kláves v správnom časovom okamihu som ešte nevidel. Tam, kde to v takom Heavy Rain pôsobilo nenásilne, prirodzene a pôsobivo, to tu vyzerá hlúpo, nudne a smiešne. Nezáživná hrateľnosť rozdelená do štyroch epizód (epizodické hry sú pre Telltale Games typické) je výživná asi tak, ako coca-cola so slanými čipsami na raňajky.

Príbeh sa najprv zameriava na ošetrovateľa Hardinga a jeho dcéru. Tí sú následkom, dnes už veľmi známej udalosti, uväznení v parku, kde sú z dôvodu výpadku prúdu ohrozovaní všelijakou jurskou háveďou. Neskôr sa vám do rúk dostane tajomná žena so zlým anglickým prízvukom Nima, ktorá sa spolu s jej parťákom vydáva do džungle, hľadať strateného Nedryho, respektíve ukradnuté dinosaurie embryá. Zahráte si aj za záchranný tím a ďalšie postavy, o ktorých je ale zbytočné niečo hovoriť, pretože mi jednak za pár minút začína môj obľúbený seriál a aj z toho dôvodu, že nie je vlastne o čom hovoriť, lebo sú také nezaujímavé a nesympatické, že mi okamžite vyfučali z hlavy. Hoc sa príbehy postáv nakoniec spoja do jedného a objavia sa aj príbehové zvraty, celkovo to pôsobí veľmi plocho, umelo až sterilne. Jediné plus na príbehu je, že sám o sebe pôsobí komorne a milo béčkovo. Občas sa mu darí vystrihnúť aj slušnú atmosféru, no tých okamihov je za celú hru strašne málo. Čiže čo sa týka príbehovej zložky, vychádza to na mierne podpriemerné číslo.

Hlavná zložka každej hry a to hrateľnosť, tu boduje na plnej čiare, ale bohužiaľ z opačného konca. Založiť celú hru na QTE momentoch si žiada um, dôvtip a správne použitie. Jurský park nemá ani jedno z toho, a to je aj vidieť. QTE sú tu navrhnuté tak debilne, že vám bude robiť väčší problém presekať sa pomocou mačety cez hustú džungľu, ako útek pred obrovským Tyranosaurom Rexom, pričom vy ste privalený obrovskou bránou. Každá jedna situácia v hre vyzerá asi nejako takto. Po rozhovore, väčšinou zúfalo zle zostrihanom, sa vám dá možnosť preskúmať okolie. Preskúmať okolie tu znamená, klikať na všetky značky bielej lupy v okolí, kde vám po každom kliknutí daná postava niečo povie, a ide prestrih na ďalšiu obrazovku, kde je vašou úlohou prakticky to isté a tak stále dokola. Počas jednej časti v kapitole (každá kapitola má asi 11 častí) sa takto vystriedajú cirka 5 obrazovky a príbeh sa pohne ďalej. Veľmi zaujímavé nie?

Akčné pasáže sú vďaka bohu o niečo dynamickejšie, a tak vás to klikanie baví o nejaký kúsok viac, no aj tu sa stretávame s veľkým problémom. Kvôli tomu, že je celá hra v systéme QTE, si nemôžte akčné scény vôbec vychutnávať, pretože vaše oči a prsty sú sústredené na ikonu tlačidla, ktoré čaká na vaše stlačenie. Túto hru neodporúčam vôbec hrať, ale ak sa už rozhodnete, tak si to určite všetko nejakým spôsobom nahrávajte, aby ste si mohli rýchlejšie pasáže znova pozrieť a vychutnať ako sa má. Jurasik Park: D Gejm si na vás občas pripraví logickú úlohu, pri ktorej si nejeden hráč pomyslí, že si z neho vývojári robia srandu. Ako inak to aj nazvať, keď sa vám postaví zoči-voči úloha, ktorú by zvládol aj žiačik v materskej škole? Na obtiažnosti nepridáva ani to, že radu úloh musíte vyriešiť v kooperácii, tj. napríklad jednou postavou pripevníte hák o dvere a druhou spustíte žeriav, ktorý tieto dvere vytrhne. Celá hrateľnosť je úplne smiešna, robiaca z hráča úplnú nulu degradovanú na samotné dno možností inteligenčného kvocientu bez možnosti rozhodovania sa alebo samostatnej činnosti.

V trende „naprd zložiek“ ide aj grafické spracovanie. Už z obrázkov pred vydaním hry bolo jasné, že to nebude ašpirant na grafické orgie roka a takáto ostala aj finálna verzia. Slabé textúry so zlým nasvietením uprostred nič moc rozlíšenia už po tom všetkom, čo človek s touto hrou prežije, ani nenazlostia. Proste to budete brať ako prirodzenú súčasť celej sračkovskej hry. Však keď je už debilná hrateľnosť a nič moc príbeh, tak prečo by mala grafika vybočovať z radu, že? Vážne, škoda slov. Za zmienku stojí len prekrásny Williamsov precítený soundtrack, ktorý sa nikdy neopočúva. Bohužiaľ sa v hre objaví len jeho niekoľko kompozícií, čo je rozhodne trestuhodné!

Tak to už teda ukončime. Jurassic Park: The Game je totálna hovadina, ktorú by ste nedali zahrať ani Hitlerovi za jeho vojnové zločiny a ja ju vám silne neodporúčam. Ak si nechcete skaziť dojem z báječného univerza vytvoreného kedysi spisovateľom Michaelom Crichtonom, tak sa jej vyhnite ako Noel Wiliamovi Shatnerovi (Frasier rulez!), čiže minimálne na 100 krokov. Teraz vám poviem úprimne, keby záležal osud sveta na mne a mojou úlohou by bolo zapnúť túto hru a hrať ju minimálne 5 minút, tak by som to nedokázal a svetom by otriasla apokalypsa. Prepáčte, ale ja za to nemôžem, asi som slabý. Odpustite mi a prosím, nájdite si iného hrdinu…

Hodnotenie: 2/10

Komentáře