Limbo - recenzia

Vývojár/Vydava­teľ: Playdead/Playdead

Dátum vydania: 2. august 2011

Žáner: plošinovka

Platformy: PC (recenzia), Xbox 360, PlayStation 3

Čierna, biela a sivá. Trojfarebný neľútostný svet s pevne danými pravidlami. Temnota miešaná láskou a milosťou. To sú prvé slová, ktoré ma napadnú pri vyslovení slova Limbo, hry s čudným názvom ale dokonale vykryštalizovaným vizuálom. Čo to vlastne znamená Limbo? Je to exotický citrusový plod, alebo druh tureckej čokoládovej tyčinky? Priznám sa, že význam názvu neviem, ale to je vlastne úplne nepodstatné, pretože tu ide o niečo oveľa dôležitejšie, o ľudský život …a to doslova. Všade je ticho. Len občas začuť desivé krákanie vrany, či straky. Ovzduším sa šíri temno a tiaž, ktorým niekedy skríži cestu zvuk prasknutia suchej haluze. Zrazu na tomto čiernom plátne zočíte dve biele bodky. Žmurknú a začnú sa pohybovať smerom nahor. Vtedy si uvedomíte, že tie biele bodky sú vlastne oči, a že pomaly rozlišujete obrysy detskej tváre, telo, ruky a nohy. Malý chlapček. Čo ten tu preboha robí? V zhmotnenej temnote by malé deti ako on nemali byť! To proste nemôže dopadnúť dobre …

Teda môže, ak nie ste úplný neschopák, pretože ten malý capart potrebuje vašu pomoc, aby sa z tejto hnusnej (vlastne krásnej) černoty dostal. Limbo je prekrásna hra, z ktorej žiari láska k hrám samotným. Hoci je takmer úplne čierna, žiari z nej paradoxne pokoj a duševná rovnováha. A to je v dnešnej hernej produkcii naozaj unikát, samozrejme v tom najlepšom slova zmysle. Absolútny minimalizmus privedený do extrému použitím vlastne len čiernej a bielej farby, úplnou absenciou akejkoľvek hudby a totálne primitívnym ovládaním si zasluhuje prinajmenšom fanfáry. Fantaskné predstavy. Desivá realita. Osudový krok. Potupná smrť. Hrateľnosť popísaná jednoduchými obskúrnymi slovami je číra, presne definovaná a vďačná. Pasce a puzzle, na ktoré putovaním natrafíte, sú originálne a svieže. Ak si uvedomíte ich komplexnosť a v niektorých prípadoch aj zjavnú zložitosť vytvorenú len použitím smerových tlačítiek a jedného buttona, skloníte pred autorom hlavu a zaručene padnete na kolená.

Inu, je ťažké písať recenziu na hru, v ktorej sa prakticky nič nedeje. Teda deje, len nie v tom slova zmysle, že svet navôkol vás žije. Svet, v ktorom sa ocitáte, je pustý a depresívny, v ktorom ak budete mať šťastie, môžete na okamih zazrieť bieleho motýlika, či kamienok kotúľajúci sa dolu kopcom. Tu sa hrá na iný princíp. Dokonalý súzvuk svetla a tieňov. Démonická symfónia tmavých obrazov lákajúca slabé duše do jej bezcitných pazúrov, z ktorých ich vyslobodia až lúče ranného slnka. Ja osobne som bol jednou z nich. Dokonale ma do seba vtiahla a ja som nechcel von. Chcel som tráviť v jej blízkosti čo najviac času, čo sa mi aj darilo, ale čo z toho, keď samotný koniec dôjde tak trestuhodne rýchlo (cca za 4 hodiny máte padla). Krátkosť hry je tým pádom jedným z mála vecí, ktoré sa LIMBOvi dajú vytknúť, a taktiež to, že mám pocit, že keby sme si odmysleli ten krásny vizuál, šlo by hodnotenie hry o nejaký ten bod nižšie, čo vlastne znamená že hrateľnosťou až tak úplne netriumfuje . Ach, to som ale už dosť prehnal. Tak teda, hra má jednoznačne vlastné kvality, ale kvalita toho čo vidíme, ďaleko presahuje kvalít toho čo hráme.

Ak sa prvýkrát pohnete s vašim malým hrdinom, ohromí vás dokonalá ladnosť pohybu s okolím. Prostredie je pekne vrstevnaté, výborne nabudzuje pocit hĺbky a priestoru. Chlapček dokáže síce len chodiť doľava a doprava, skákať, či ťahať a posúvať veci, ale to mu bohate stačí na prežitie. Respektíve možno nestačí, ale čo ma chudáčik spraviť, keď mu tvorcovia dali do vienka len to. Z počiatku na vás veľa nebezpečenstiev číhať nebude, teda len na oko. Sem tam niečo preskočiť, potiahnuť či vyskočiť, také sú tu začiatky, no s pribúdajúcim časom sa tie skoky či odrazy budete musieť naučiť robiť čoraz presnejšie a pri konci hry ich budete musieť ovládať takmer majstrovsky, pretože obtiažnosť naberie na obrátkach a slabší jedinci si možno začnú vytrhávať aj vlasy. Limbo je v prvom rade klasická plošinovka, ktorá vám nič nedaruje zadarmo, ale ak sa budete snažiť, tak vás odmení novým puzzle, ktoré nasleduje hneď po tom predchádzajúcom. Odmenou v pravom slova zmysle sú tu časté checkpointy, ktoré udržujú dynamiku hry v chode a vďaka nim má LIMBO rýchly spád.

Limbo obsahuje tony variácií na skoky a doskoky, pády a pristátia. Zlý odraz, ste v diere. Osudný šmyk, ste mŕtvy. Zlé prichytenie sa, opäť umierate. Na tak krátku hru budete umierať až príliš často. Neide ani tak o ťažké hlavolamy, pretože Limbo je vo všeobecnosti priemerná čo sa týka obtiažnosti, ale o to gro plošinoviek, o presné skoky a pohyby na vratkých plošinkách. Nuž, ale ako to už býva, poriadnym tréningom sa naučíte svoje prsty koordinovať s tým čo sa deje na monitore a už vám to pôjde od ruky. Je tu možné nájsť pár veľmi originálnych prvkov, ako obrovský pavúk blokujúci cestu, ktorý ale má jedinú slabinu, a teda svoje končatiny dávajúce až moc ďaleko od bezpečia svojho úkrytu. Veľkú zábavu si užijete pri logických úlohách s magnetmi, alebo zvláštne (a pre mňa najviac nenávidené) časti, kedy sa vám do hlavy zaryje červ reagujúci na svetlo a znemožní vám plynulý pohyb, ktorý zmenia až lúče svetla. Parádne bývajú taktiež úlohy týkajúce sa elektrického prúdu, kedy jeden dotyk znamená okamžitú smrť. To najlepšie príde ale až nakoniec v podobe otáčania doslova celých úrovní hore nohami, pod ktorými budú číhať ostré smrtiace ozubené kotúče pripravené rozsekať vás na franforce.

Hodnotenie: 7.7/10

(Hry s bodovým ohodnotením v rozmedzí 7.0–7.9 sa považujú za veľmi dobré hry. Hrateľnosť je nadpriemerná, a to isté platí aj o grafickej či zvukovej stránke. Ich hodnotenie väčšinou znižujú technické problémy, alebo celková nekonzistentnosť, či nevyváženosť hrateľnosti počas celej hracej doby)

Komentáře